Ako môže byť láska, hybná sila vesmíru, pravá podstata všetkého stvorenia a samotného Stvoriteľa vražednou zbraňou v rukách Tvojich najbližších? Hotové bláznovstvo, abnormalita, fascinujúca anomália, ba priam neuveriteľná predstava, či filozofia, ktorá sa vymyká všetkým hodnotám a presvedčeniam systému, na ktorých je postavené bytie človeka. Najprv by som Ti, milá duša rád položil otázku: „Kto si?“ Teraz stojíš buď za jednoznačne kladnou odpoveďou, alebo zaujímaš negatívny postoj vo vzťahu k samému/samej sebe. No mám taký pocit, že z teba cítim štipku neistoty.
Nemám pravdu? Z tvojho stanoviska je cítiť jemný závan negácie, ktorému možno úplne nerozumieš. Hlava začína vytvárať nekontrolovateľné tornádo myšlienoka ruky, ktoré predtým pevne držali kormidlo spolu s kormidelníkom letia do vzduchu sťa mokré handry. Tornádo rýchlosťou svetla doslova požiera loďku stojacu sa na doteraz pokojnej hladine. Unášaná vlnami istoty a komfortu, plaviac sa vodami Bajkalu, sa zrazu dostáva do záhadných končín Bermudského trojuholníka. Strácaš pevnú zem pod nohami. Tvoja domovská pevnina sa triešti sťa rozbité sklo pod prudkým návalom rozbúrených vĺn vlastných emócii. Alebo to len tvoja ľudská myseľ konštruktívne analyzuje ? Hmm, tak ako to teda je, čo si „myslíš“?
Dá sa vôbec našej naprogramovanej hlave veriť, alebo radšej necháme veci len tak… Ako sme kedysi dávno nechali učebnicu obľúbenej matematiky na stole, aj keď na nás s vycerenými zubami druhý deň čakala nepríjemná písomka, ktorá by podľa tohto racionálneho sveta mala nehoráznym spôsobom ovplyvniť náš osud. Len tak… Predpokladám, že si jej vtedy možno prikladal istú dávku dôležitosti, no teraz ti je tak akurát na dve veci. Len ti chcem dať na vedomie, že celá táto skrumáž myšlienkových pochodov zapletených do seba ako káblové slúchadlá, ktoré si práve po celom dni vytiahol z vrecka nemá nič spoločné s pravou podstatou tvojho „ja“. A tu sa dostávame ku hlavičke, alebo skôr k päte (?) samotnej témy. Čo ti dali a dávajú rodičia? Ale teraz úprimne… bez ospravedlňovania a prikrášľovania ako to máme všetci v obľube 😊. Mne osobne dali všetko, čo si oči vypýtali a ruky nastavili… Pod týmto si človek môže predstaviť mnohé, ale viem, že mi rozumieš. R O Z U M ieš… Presne tak. Učili ťa jesť kaše plné rozumu ?Ako ťa učila tvoja maminka ? Za jednotku kinder čokoládku. Za päťku vareškou po zadku. A nie ? Nemáš pocit, že si bol/a vačšinu života nútený do niečoho s čím si sa absolútne nestotožňoval/a ? Dobré vysvedčenie a rovno si dostal/a 100 euri do vačku. V podstate to môžeme nazvať výcvikom, aký prebieha v kasárňach u profesionálnych vojakov.
Hovorí sa že dieťa kopíruje rodiča. No ja by som skôr povedal, že rodič si svoje dieťa stavia ako majstrovské dielo z 1000 rôznych lego kociek. V dobrom. Chce, aby jeho dielo žiarilo na míle ďaleko. Avšak zabúda na fakt, že každý z nás už umeleckým majstrovským dielom dávno dávno je. Rodičia nám chcú vždy dobre. Cesto si namiešali to áno, ale plnka je jedinečná. Houston pozor pozor !Máme tu fígeľ ! Určite si neraz zažil/a ako ťa drahý rodič poúčal. Veď on si čo to zažil. Veď on vie ako čo funguje. Veď on vie aký je ten najsprávnejší pohľad na svet. Má pravdu ? Samozrejme, že áno. Presne takú istú ako máš ty !
Doba je nesmierne ťažká. Niet na svete človeka, ktorý by na svojom chrbte neniesol nejaký ten generačný exkrement. Čo tým myslím? Pod generačným exkrementom si môžeš pre mňa za mňa predstaviť aj obrovské hnedé znamienko krásy na tvojom zadku. Ja skôr myslím generačné traumy, vzorce správania sa, hodnoty a atribúty, ktoré sa nám ako malým deťom vštepujú v prvých 7 rokoch nášho života do podvedomia. Je to novodobý „normál“. Veď si isto ako dieťa či adolescent mal pocit, že si rovnaký ako tvoja mamka, či tatko. Za celou touto falošnou rolou. Za týmto ničivým generačným vzorcom – sa skrývaš ty. Zúrivo sa snažíš nájsť cestu k samému sebe. Ego nevie čo sa deje. Duša utlačená na povrch sa derie. Skrumáž, miš-maš, programové prepletenie. Rodičia za to čiastočne môžu, ale čiastočne aj nie. Nejde tu o to, hádzať vinu na našich predchodcov. Stačí jeden malý impulz. Uvedomenie. Duša si už potom poradí !
Poviem Ti jedno veľké tajomstvo. Je to Tvoj návrat k samému sebe. K počiatku. Tvoje pokánie. Dokáže transformovať a vyliečiť všetky tie hnilé generačné korene. V celej rodine. Hovorí Ti niečo „vnútorný svet“ ? Nie nadarmo sa vraví : „Stiahol sa do svojho vnútra“. Kedy sa človek sťahuje do svojho vnútra ? Depresia? Úzkosť Bolesť? Hádka? Ako malí sme tam často nevedome utekali pred ostrými pazúrmi vražednej rodičovskej lásky. Kam sme to vlastne utekali ? K našej podstate. K podstate lásky, pokoja, pochopenia a mieru. K podstate bez bolesti, strachu a nekonečného stresu.
Možno si už zabudol/a na dôležitosť týchto výjazdov do svojho vnútorného sveta. Srdce tu je ale pre teba. Kedykoľvek a kdekoľvek. Dávali Ti predlohy. Určovali limity. Vštepovali hodnoty. Diktovali lehoty. A veľký fičúr, máš ty teraz roboty ! Žiaden strach ! Veď to svet ťa učil žiť v neustálych obavách. Ruku na srdce pomaly daj. Hlasu v ňom len načúvaj. Tíško šepni : „Mám ťa rád“. Veď srdce je tvoj večný kamarát ! A tak sa láska mení na vražednú. Vražednú rodičovskú lásku…
Ilustračný obrázok – Samo Machala 2021 ©
