Oceány plaču.. Smutné oči predstavujúce si každý deň Tvoju neporovnateľnú božskú krásu.
Srdce v železnej rukavici zovreté sťa krk gazely v papuli stepnej šelmy.
Čo je to strach ?
čo je to láska ?
čo je to strach z lásky ?
Prečo Gazela uteká od levice a bojí sa zomrieť ?
Som i gazelou i vražednou beštiou ženského pohlavia. Je zvláštne, že levice lovia pre levov. Lev chráni teritórium a predstavuje pilier domova.
Si levicou, alebo levom ?
Som levom, alebo levicou ?
A kto je vlastne tá gazela ?
Čo by som dal za to, keby mohol môj krk odvisnúť v drápoch od nechtárky.. Zomrieť.. A rozložiť sa na malé kúsočky v Tvojom bruchu.. A tým môcť zabezpečiť život novému malinkatému levíčatku… Menom Sofia.. Nechal by som si odťať všetky končatiny.. Postavil sa proti obrovskej svorke temných hyen, Obetoval oko, kožu i hrdosť, aby moja rodina ostala v bezpečí a mohla prežiť šťastný život. Dlho som putoval.. čelil som strašlivým Scarom s jazvou cez oko… Veľmi veľa sa od nich naučil.. Veľa integroval.. Je to tá najťažšia cesta hlbokej bytostnej osamelosti. V bolesti, kŕčoch a neuhasínajúcom smäde uvidieť domov… Koľko krát som sa snažil na domov zabudnúť…Prečo si to robíme tak ťažké.. Nezabudnem, na to čo mi môj domov spôsobil… Vyformoval ma. Odpúšťam mu.. A VŽDY MU ODPUSTÍM. Takisto ako som bol schopný priznať si svoje chyby a pokoriť blbé ego. Áno myslený rešpekt, silu, vnútornú autoritu, cnosť, integritu, mužnosť a závistlivé pohľady stád hyen na každom rohu..
SCAR…
čo z toho mám ?
Vo vnútri je to stále len prázdnota a pichľavé volanie po jej anjelskych očiach… Som prvý macedónsky faraón, najslávnejší rímsky a francúzsky generál a vojvodca i zranený krutý psychotický uzurpátor putujúci nekonečnou mariánskou roklinou. Nevidím.. Majestátna generálska prilbica pomliaždená, ako plechovka redbullu prišliapnutá a ošťatá mladým Vrakuňským delikventom… Z milimetrových štrbín kedysi žiarivej prilbice s purpurovým chocholcom vidieť len smietku očného bielka a posledné vidiace oko zaliate ešte stále čerstvou krvou..
Ľavé oko už nemá..
Tma,
prázdnota.
Zuby vycerené sťa tá najkrutejšia nebeská príšera číhajúca na ďalší nepredvídateľný útok šípu, šable, či kopije neviditeľných čiernych nepriateľov…
Smiech..
Zúfalstva a beznádeje…
Hlbokej bytostnej bolesti…
plný hnevu, nenávisti…frustrácie.
Smiech bez citu.
Smiech a psychotický vojnový runový pokrik, z ktorého by sa posrala i celá náckovská armáda ;DD :DD. Pán Veľký mal kedysi v láske (stave vedomia) krídla, ktorými ako sokol krúžil ponad striebristé moria, čerstvou zeleňou pokryté lúčne háje a borovicové lesy rozvoniavajúce krvou jej drevnatých obyvateľov…
živice.
Teraz sú z nich len franforce purpurovej macedónskej jednoty…
Huuuu ahuuu rchrchejkhccdjh… Šíp cez hrdlo. Vojak stratil i svoj hlas.. Na zemi mŕtvy ležal už asi po miliónty krát.. Telo dorezané.. Dokatované ako po najhoršom mučení… Od prachu, potu, krvi a telesných tekutín.. Oči zaliate krvou. Z nosných dierok tečúce slimáčie hlieny, z ktorých by číňanci mohli uvariť nudlovú polievku pre celú 20 člennú rodinu.
Šíp, ktorý mu zlomil rebro…. Ten bol schopný vytiahnuť a rana na tele sa mu časom zahojila.. No nikdy nezabudne na ten ukrutný boj, ktorý viedol proti obrovskej presile, na to, aby prežil..
A prežil.. Len tak tak.. Sám schúlený v klbku v tmavom chladnom rohu betónovej cely. 12 krát volal o pomoc. No potom si uvedomil…
že je to len hluchá linka..
Pravý smrteľný útok prišiel zozadu… Z áčka prvého písmena v abecede je teraz len Ztko. Priamo skrze milujúce srdce bojujúce za spoločný domov a nekonečnú budúcnosť v neskôr pätici prežitú vo vnútri dreveného domčeku postavenom v blízkosti lúky, na ktorej každý deň tancujú a spievajú nežné víly očarujúcimi dúhovými farbami…
Padol na kolená…
bez dychu…
Vyšiel z neho posledný kúsok toho kým naozaj bol…
Posledný kúsok citu voči čomukoľvek a komukoľvek.
Tvár zaľahla prachom ešte stále tmavých energetických čiar telesa, ktorému prišiel na pomoc.
Čas.
Znovu začal existovať.
Tak živo…
Tak odporne živo.
A v tom ku nemu prišli..
Kto ?
Verzie jeho samého z dávnych minulých čias.. Veď Vy viete o akých osobnostiach rozprávam. Vízie o strašlivej ceste, ktorú musí sám prekonať, na to aby mohol byť otcom, mužom, ochrancom rodiny zvanej ľudstvo. Jeho druhovia z minulých životov ho zachytili tesne pred totálnym kolapsom..
Spoločne spojenou mocou z ešte vtedy mladého vojaka vytiahli kopiju zrady a miesto trhliny zaplnili cnosťou, rešpektom, psychotickou brutalitou, nadradenosťou a neochvejnou silou vôle…
Brutálnou strašlivo smrteľnou silou, ktorá vyvoláva strach i pri 20 početnom stáde hyen, či kráľovi kráľov levov.
Neostala v ňom smietka strachu..
Zomrel.
Tento krát inak..
Necítil.
Bolo mu jedno.
Integroval energiu blendingarra… Nebolo miesta, kde by bola jeho prítomnosť nepovšimnutá. Namiesto milovania pozornosti z miesta pokory, lásky, šťastia a otvorenosti sa jej začal vyhýbať a nenávidieť všetky závistlivé oči cítiace ich podradenosť. Reflekcia 😉 Blendingarr bojuje rád nahý.. Pokrytý krvou nepriateľov a výhradne mocnou vlčou kožušinou. Vrčí ako krvilačný vlkodlak prahnúci po čerstvej dávke krvi.
V jeho očiach prevažne len chlad.
Nič.
Ničota.
Čierna diera, za ktorou sa skrýva hlboká túžba vrátiť sa ku vegánskej strave založenej len na plodoch ovocia a zeleniny matky, vďaka ktorej jeho telo ešte stále nevyschlo. Túžba cítiť teplo domova, kde bude môcť len ležať na príjemne hrejúcej podlahe a sledovať šibalské mihoty plamienkov šľahajúcich z vlastnoručne postaveného krbu. Pri smradľavej čúranici nadržanej fenky…
Mojej jedinej najväčšej a nezabudnuteľnej lásky..
Milky…
Aspoň na minútku.. Musím ísť ďalej…
Nie je mi dovolené zomrieť. Chcem.. Metamorficky i fyzicky. Nemám to tu rád. Nie teraz. Túžim znovu vidieť východ slnka na konci nekonečnej čiernej priepasti, ktorou putujem nemerateľne dlhočizný čas.
Come, let’s watch the rain as it’s falling down
Sunlight on your skin when I’m not around
Shit don’t feel the same when you’re out of town
So come, let’s watch the rain as it’s falling down
Rain keeps falling, tears keep falling
Rain keeps falling, tears keep falling
Darling, your love is like walking a bed of nails
And I just can’t keep on fightin‘!
MOJU VLASTNÚ SVETOVÚ VOJNU DOBYTIA SEBA SAMÉHO UŽ ĎALŠÍ KRÁT NEPREHRÁM!
URRRKRESNA SOWMANA TEIWREKERA ISRA THURRR OOOOT MANN DAGMANARASSA..
So slzami v očiach a pozdravom.. najkrutejšia bolesť a utrpenie… neviem… kto…
CloZee – Missing You
