DAGAZ ᛞ

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest
Share on pocket
Pocket
Share on whatsapp
WhatsApp

Duch sedí. Čierna diera miesto dúhy. Čas? 10:10 je. Doslova a do dátumu. Idea vzduchom plazí sa. Kde sa podelo to nevinné vnútorné dieťa? Džungľa, prales a mesto ležiace pod horou Mount Everest. Zmysel? Neviem. Účel? Neviem. Smer? Neviem. Viem niečo? Neviem. Impulzov šťastia veru málo je. Plus toď láskyplné planetárne rozpoloženie. Špina smrad a kal. To je naše kolektívne vedomie. Všetci konáme najlepšie ako vieme. Každý jeden čin. Každé jedno slovo. Každá jedna myšlienka vychádzajú z hlbokej podvedomej túžby po láske. Rany po spartských kopijach otvorene nemilosrdne krvácajú. Skryť sa veru nedajú. Ani pod ten najhrubší oceľový pancier s maskou. Huuuuu-Ahuuu-Ráááá! Veselo kričia si. A boh slnka Ra, ktorého tak často na pomoc volal si? Ten doma na gauči s úškrnom vodnú fajku bafká si. Sí! Sí! Seňor myslel si. Už máš všetko vyriešené? Smiech. Toto je doba tvrdého boja. Kto to nevidí, posielam lúč svetla priamo z jedinečného pra-zdroja. Duch môj negatívny si? Pýtam sa Ťa úprimne s ľavou rukou na srdci. A on odpovedá: „10:10 Samo. Zabudol si ?“. Často na skorší návrat myslím. Kotva moja nevie zemský povrch nájsť. Prales tým útočiskom stáva sa. Kde guľa zelená skloní hlavu unavenú. Dieťa hľadí do očí mamy skrze hrubú stenu tmy. Už by aj na čase bolo zbúrať ten mrakodrap, ktorý stojí v ceste vyhliadke týčiacej sa na vrchole. Kde ? Veď tam. Na Mount Evereste. Tuším prečo kotva moja vznáša sa. Gaia podkopaná tunelmi minulosti pri každom pohybe pod nohami prepadáva sa. „Vytop toho krtka!“ Hlas vnútorný. Echo, ktoré v hlave neustále duní mi. Bojoval som na zlom fronte. A čo ty? Kde boj Tvoj prebieha? Ambivalencia? Skôr v mojom prípade astrálna demencia. Čas s duchom svojim naozaj váž si. Pretože len on vie. Kým ozajstne si. Túžim v búrke stáť a nechať sa ňou obmývať. Život v jeho najhlbšej podstate preskúmať. Toto a článok? Astrálna niť. Výcuc. Pokrkvaný hárok. Nite farebné domotané sú. Ako staré dredy… Stvortiteľu? Prosím pošli mi k nim podrobné nápovedy. A ty, ktorý/á tieto vety čítaš si. Posielam Ti svoje vrúcne astrálne pozdravy. Od ducha, ktorý snaží sa všemožne milovať. Preto sa len Samko hybko prestaň na niekoho hrať. V momente túžby nikým stať sa chcieť. Plameň luminiscencie. Spáľ prosím to falošné myslené presvedčenie. Milý/á čitateľ/ka teraz duša moja z lásky ďakuje Ti. Prsty sú len nástrojom. Slová taktiež. Chcem veriť predstave, že mi niekto rozumie. Áno. Kúpil som si nové subliminálky. Traumy, strachy, bolesti a bloky. Cestu Sparty. 300. Termopyly. Prepáč mi. Mami, oci, babi, dedi, Mari, že som sa snažil byť neustále obrnený. Náplň Rolky tvoriť túžim. Súčasť toho zlatého závinu. Odpusť. Prosím neklaď mi/si nič za vinu. Ľúbim Vás. A tak to aj ostane. Ilúzie o živote heš von z toho prašivého kurínu ! Občas sa cítim ako Kvasimódo v spartskej zbroji. Občas ako hnida. Občas ako Sírius medzi hviezdami. Občas ako pútnik hľadajúc vodu na púšti. Prameniac z pomiešanej podvedomej útroby. Vzhliadam noc čo noc ku kódom mesiaca. Afirmujem. „Nevzdávam sa ! Ja svoju minulosť prekonám!“. Viem, že aj Ty tvrdo bojuješ. So zbrojou ťažkou. Nasadenou maskou. S ranami prelepenými lacným leukoplastom. Som na teba naozaj hrdý. Na teba, ktorý/á podvedome absorbuješ tieto riadky do svojej jedinečnej podstaty. Pamätaj. Si kormidelník lode. Loďou i samotným Krakenom. Si i nie-si. Chápeme sa ? Sí ?. Ak sa už nachádzaš kdekoľvek nechť je s tebou duch a úsmev Tvojej pravej svetelnej podstaty 😊. Miluj a buď milovaný. Prajem Ti milá duša hojnosť lásky, svetla, zdravia i energiu mojej prítomnosti ! Ďakujem.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest
Share on pocket
Pocket
Share on whatsapp
WhatsApp

Už nikdy nepremeškajte žiadne dôležité správy. Prihlásiť sa ku odberu noviniek.

Revolúcia Pravdy

Prihláste sa